Marihuana a pamäť politikov; čo je väčšie zlo?
V roku 2001, keď bol súčasný premiér Róbert Fico ešte v opozícii, pred študentmi Trnavskej univerzity tvrdil, že fajčenie marihuany by nemalo byť trestné.
-
doporučte známému
PDF
-
V roku 2001, keď bol súčasný premiér Róbert Fico ešte v opozícii,
pred študentmi Trnavskej univerzity tvrdil, že fajčenie marihuany by
nemalo byť trestné.
„Marihuana je výsledkom doby a bol by som
posledný, kto by trval na tom, aby sme za vyfajčenie jednej cigarety
poslali niekoho do väzenia. Zásadne som len za postih páchateľov,
ktorí marihuanu vyrábajú, držia a predávajú“
(SME, 4. 1. 2008).
S jeho chvályhodným prehlásením sa nedá nič iné ako súhlasiť a
dokazuje, že si Fico celkom jasne uvedomoval absurditu vtedajšej
situácie. Preto je celkom zarážajúce, že bol rozhodne jeden z prvých
, ktorý na svoje tvrdenie „prekvapivo“ rýchlo zabudol. Zdá sa, že
rýchle zabúdanie je tiež výsledkom doby, len nie je isté, do akej
miery za to môže marihuana. No o päť rokov neskôr, keď Ficov Smer
zostavoval vládny kabinet, už z pôvodného úctyhodného a odvážneho
zámeru nezostalo vôbec nič. Mladým ľuďom ale stále hrozilo väzenie
aj za vyfajčenie jedného jointa.
Počas predvolebnej kampane v roku 2002 sa témy dekriminalizácie
marihuany chytila strana Sociálno-Demokratická Alternatíva (SDA).
Jej predseda Milan Ftáčnik chcel „o marihuane hlavne diskutovať“
a presadiť zmiernenie trestov za fajčenie tejto ľahkej drogy.
Za tento bod programu sa na sneme SDA zasadzovali hlavne mladí
ľavičiari, no „po zásahoch Weissa a Ftáčnika tento bod snem na
veľkú nespokojnosť časti mladých ľavičiarov vypustil.
Nespokojenci potom opustili sálu“ (SME, 24. 6. 2002). Svoje
rozhodnutie vedenie SDA zdôvodnilo tým, že pre ich
konzervatívnych voličov by bola táto požiadavka nestráviteľná a
ohrozila by tak ich šanca uspieť vo voľbách.
Medzitým pod taktovkou ministra spravodlivosti Daniela Lipšica
prišlo k sprísneniu trestov pre užívateľov všetkých drog. V novembri
roku 2006 podpredseda vlády Dušan Čaplovič pred novinármi prehlásil,
že „vládny kabinet Roberta Fica neplánuje v blízkej budúcnosti
zmierniť protidrogovú politiku proti užívaniu a držbe marihuany.
Droga totiž v čoraz väčšej miere ohrozuje napríklad mládež“
(Pravda, 16. 11. 2006). Jediným podstatným rozdielom bolo,
že sa znovu zmenila doba a na rozdiel od roku 2001 razantne
pribudlo užívateľov marihuany (a iných drog). Zdá sa teda, že
zámer pokračovať v represívnej stratégii mal úplne opačný efekt.
Počet mladých ľudí, ktorí začínali s drogami sa totiž zvyšoval
súčasne s tým ako sa znižovala spodná veková hranica nových
užívateľov drog. To musela byť pre členov vládneho kabinetu
prekvapivá novinka, obzvlášť keď si už pred piatimi rokmi pán
premiér jasne uvedomoval sociálnu dimenziu tohto problému.
Takisto si je veľmi ťažké predstaviť, ako museli byť prekvapení
dealeri, keď sa im každoročne zvyšoval počet zákazníkov.
V podstate je aj dealer len bežný občan a na nich predsa vláda,
ktorej predsa ide predovšetkým o bežného človeka, musí tiež myslieť.
Čaplovič, ktorý je gestorom výboru ministrov pre drogové záležitosti,
jednoznačne dokázal svoju erudovanosť a prognostické schopnosti
nasledovným tvrdením o liberálnom postoji k drogám v Holandsku.
„Vzhľadom na rozširovanie sa drog musíme veľmi zvažovať akékoľvek
uvoľnenie. Holandský princíp mi v tejto oblasti nie je blízky.“
Ešte dodáva, že „myslím, že sa im to v nasledujúcich desiatich až
pätnástich rokoch vráti vo forme vyššieho počtu závislostí na
tvrdých drogách. (Pravda, 16. 11. 2006). Musíme priznať, že bol v
tomto ohľade veľmi konzistentný počas celého obdobia pôsobenia vo
svojej funkcii. Jeho hovorca Michal Kaliňák na stránkach úradu
vlády výstižne zhrnul postoj pána podpredsedu k drogám:
„S drogami
neexistuje súcit“ (7. 11. 2009). Aj keď sa dnes doba mení veľmi
rýchlo, pán podpredseda by ale len veľmi ťažko dokázal s istotou
predpovedať zmenu svojho „postoja“ v rozmedzí jedného mesiaca (aj
keď v prípade Holandska vidí minimálne 10 rokov do budúcnosti).
Len mesiac po zverejnení spomínaného nekompromisného postoja ku
drogám prišlo k „nevysvetliteľnej“ zmene. Ku koncu roka 2009
priniesli tlačové agentúry prekvapivú informáciu:
„V súčasnosti nerozlišujeme medzi tvrdými a mäkkými drogami. Pre
nás je dôležité, aby v slovenskej legislatíve došlo k zmenám, podľa
ktorých by boli menšie postihy pre prijímateľov. A boli by pre nich
vytvorené alternatívne tresty. Naopak, pre dílerov by mali byť ďaleko
tvrdšie tresty, lebo zarábajú na bolesti iných. Toto treba
rozlišovať- prijímateľov a distribútorov“
(www.governement.gov.sk, 21. 12. 2009). Vláda by podľa neho mala v
budúcom roku (rozumej rok 2010) zmeniť legislatívu tak, aby boli
užívatelia postihovaní menšími, prípadne alternatívnymi trestami.
No tento „zámer“ je pred blížiacimi sa voľbami prakticky
nezrealizovateľný, aj keby bol myslený smrteľne vážne.
Túto radikálnu zmenu sa snažil pán podpredseda „vysvetliť“ nasledovne
. Na margo prehlásenia Róberta Fica z roku 2001, že „zákon nie je
dobrý a marihuana sa fajčí, či je to trestný čin, alebo nie – som
len za postih páchateľov, ktorí marihuanu vyrábajú, držia a
predávajú,“ podpredseda vlády povedal, že vtedy Fico „nebol vo
vláde, ešte sme nepoznali všetky súvislosti, pamätám si na to“.
Dodal, že „sa odvtedy prijali nové dokumenty a ako krajina máme
nové záväzky“ (SME, 4. 1. 2008). Tomu je ťažké uveriť, keďže sa
Národný Boj proti Drogám odvoláva na Akčný plán boja proti drogám
Európskej únie na obdobie 2000–2004, ktorý je záväzný aj pre obdobie
2008/2012. Takže pán podpredseda si pamätá, čo hovoril Fico pred
10 rokmi, ale nejako si nedokáže spomenúť na svoj mesiac starý
postoj. Bolo by teda zaujímavé zistiť o aké nové dokumenty sa má
jednať (samozrejme je chybou autora tohto článku, že ich nedokázal
vypátrať, ak teda vôbec existujú).
Osobne nemám informácie o žiadnej droge, ktorá by dokázala tak efektívne
vymazať pamäť a „transformovať“ dlhoročný postoj, tak ako sa to
stalo v prípade pána podpredsedu. No ak ju pozná predseda vedomostnej
spoločnosti, mal by sa o túto informáciu podeliť. Rozhodne by mohla
nájsť uplatnenie v rôznych sférach spoločenského života. Existuje
ale istá substitučná „látka“, ktorá by dokázala v celku spoľahlivo
vyvolať a vysvetliť túto zmenu. A tou sú samozrejme rýchlo sa blížiace voľby.
Počas roka 2009 sa v kuloároch šepkalo, že neo-liberálna strana Sloboda a
Solidarita (SaS) plánuje do svojho volebného programu zaviesť tému
dekriminalizácie marihuany. Následne v marci 2010 ako prvá
predstavila svoj volebný program, v ktorom tento zámer explicitne
uviedla. V krátkej dobe nasledovalo trestné oznámenie ohľadne
šírenia toxikománie, ktoré podali na Okresný Súd v Žiline dvaja
neznámi muži (špekuluje sa, že to boli nemenovaní predstavitelia
Slovenskej Národnej Strany (SNS), výdatne potužení legálnou
borovičkou, prípadne sám zhulený predseda SaS s istým oravským bačom).
V dobe písania tohto článku zrovna uplynula zákonná lehota, počas
ktorej sa mala generálna prokuratúra vyjadriť, či bola v tomto
prípade spáchaná skutková podstata trestného činu.
Ficov Smer (ktorého členom je aj pán podpredseda Čaplovič) následne
obvinil SaS z kradnutia predvolebnej témy, keďže ten istý zámer
oficiálne deklarovali o 3 mesiace skôr. Každopádne sa témy
dekriminalizácie pred voľbami chytajú strany na obidvoch stranách
politického spektra, vrátane SDKÚ. 24. 2. 2010 sa v online diskusii
na SME dostalo aj na nasledovnú otázku (odpovedal bývalý minister
financií Ivan Mikloš a bývalá kandidátka na prezidentku Iveta
Radičová).
Otázka: Som pravicový LIBERÁLNY volič... Môžete mi stručne vysvetliť,
aký je Váš postoj k DEKRIMINALIZÁCII MARIHUANY...? Ďakujem...
Mikloš: Sme za dekriminalizáciu, pretože považujeme za nenormálnu
situáciu, kedy je väčšina mladej generácie kriminalizovaná aj za
použitie malého množstva marihuany. Mladých ľudí, ktorí s tým majú
skúsenosť, je 60 až 70 percent.
Radičová: Je nezmysel, aby toto sprevádzalo mladých ľudí celý život
vo výpise z registra trestov a znižovalo im to šance na plnohodnotný
život.
Takže si to zhrňme. Istá vôľa uvažovať v intenciách dekriminalizácie
marihuany vo zmysle „priaznivejších“ alebo alternatívnych trestov
pre bežných užívateľov marihuany bola deklarovaná pred 9 rokmi
stranami ľavého politického spektra. No o pár rokov neskôr prišlo k
zostreniu postihov za užívanie všetkých drog a strany, ktoré pred
tým jasne tvrdili, že zákon je zle nastavený a vedie ku zbytočnej
kriminalizácii mládeže, súhlasne mlčali. Súčasne s tým štatistiky
nasvedčovali tomu, že sa neustále zvyšuje počet mladých ľudí, ktorí
začínajú s drogami alebo ich pravidelne užívajú. No negatívny trend
sa naďalej prehlboval a s časom neustále stúpal počet mladých ľudí,
ktorí užívali legálne aj nelegálne drogy. Minimálne na základe
skúseností s dekriminalizáciou marihuany v Holandsku a v Portugalsku
mohla vláda v rámci rozvoja vedomostnej spoločnosti zohľadniť fakt,
že dekriminalizácia nevedie automaticky k vyššiemu počtu nových
užívateľov drog, ale skôr naopak, ich počet sa znižuje a lepšie sa
implementujú harm reduction programy. Sociálne a ekonomické dôsledky
tohto narastajúceho trendu Vláde SR ale pravdepodobne známe boli.
Evidentne im ale nestáli za námahu, a to jasne dokumentuje postoj
ministra vnútra Roberta Kaliňáka k téme marihuana. Jeho hovorca
Erik Tomáš povedal, že „v súčasnosti máme v rezorte iné priority,
ako napríklad zníženie počtu mŕtvych na cestách či boj proti
extrémizmu“ (SME, 4. 1. 2008).
Keď teda nie je téma marihuany nijako
podstatná, prečo za vlastníctvo niekoľkých jointov hrozí dlhšie
väzenie ako za vlastníctvo semtexu?
To vedie k úvahe, čo prispelo k takej razantnej zmene postoja
minimálne k téme dekriminalizácie marihuany na obidvoch stranách
politického spektra? Nezdá sa, že by túto zmenu mali na svedomí
nové informácie alebo nové záväzné dokumenty (ak áno, tak by mali
byť sprístupnené). Najpravdepodobnejším vysvetlením budú blížiace
sa voľby a veľký počet nerozhodnutých mladých voličov, ktorí sa o
politiku z celkom pochopiteľného dôvodu veľmi nezaujímajú. Ale keďže
má napríklad s marihuanou skúsenosť minimálne polovica mladých
ľudí, je veľmi pravdepodobné, že pre mnohých z nich bude práve
téma dekriminalizácie marihuany veľmi dôležitým faktorom, komu dať
vo voľbách hlas. Ak teda od začiatku 21. storočia neustále
pribúdalo stredoškolákov, ktorí pravidelne fajčia marihuanu a
pokračujú aj vo veku, keď už majú volebné právo, tak to potom
predstavuje celkom významný počet voličov. A práve v tomto bode sa
stávajú pre politické strany zaujímavými. Neboli pre ne zaujímaví
v dobe, keď sa mali snažiť zamedziť narastajúcemu trendu užívania dróg
medzi mládežou. No paradoxne im práve vlastná nečinnosť môže
teraz priniesť tak potrebné volebné hlasy. Celý dnešný revival
témy dekriminalizácie má dosť silnú pachuť, asi ako keď si
zahulíte plesnivú trávu. Je to v podstate stále tráva, ale efekt sa
nemusí dostaviť vôbec žiadny. A tá pachuť môže byť cítiť ešte dlho
po voľbách.
Našťastie nie všetko závisí od politickej vôle. Pozitívnym faktom
je, že Zuzana Miková (riaditeľka Generálneho sekretariátu Výboru
ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog) otvorene opisuje
súčasnú stratégiu: „Snažíme sa o dekriminalizáciu užívateľov a o
využívanie alebo akcentovanie toho, aby už v súčasnosti, tak ako je
nastavený Trestný poriadok a zákon, boli využívané možnosti
alternatívneho trestania a odklonov v trestaní. To znamená upustenie
od potrestania, napríklad alternatívny trest či odloženie trestu
s probáciou a mediačným dohľadom“ (www.pluska.sk, 5. 11. 2009).
Tento postoj dosť úzko súvisí aj so zahltenými slovenskými súdami.
V podstate by sa trestné stíhanie mohlo zahájiť voči každému
druhému mladému človeku. Každopádne sa politikom nemusí oplatiť
spoliehať sa na to, že huliči majú zlú pamäť. Politici totiž fičia
na omnoho tvrdšej a návykovejšej droge ako tráva, a tou drogou je moc.
A jej vedľajšie účinky negatívne zasahujú úplne celú spoločnosť.
Len škoda, že na ňu neexistuje žiadny paragraf.
-
-
